Малая Антанта: проблемы, противоречия и крах чехословацко-югославско-румынского альянса (1920–1938)
Ключевые слова:
Малая Антанта, Чехословакия, Румыния, Югославия, региональный альянс, межвоенный период, ревизионизм, Центральная Европа, БалканыАннотация
Рассматриваются формирование, развитие и постепенный распад Малой Антанты – регионального союза, в который входили Чехословакия, Югославия и Румыния в 1920–1938 гг. Анализируются причины образования этого блока, выявляются ключевые аспекты его функционирования и последующего ослабления, а также отслеживаются реакции государств-членов на ревизионистские угрозы в контексте меняющегося международного порядка. Изучаются как внутренние, так и внешние факторы, которые определяли политику государств Малой Антанты. Особое внимание уделяется вопросам безопасности, дипломатии и экономики в рамках их сотрудничества, а также растущим разногласиям между членами альянса, вызванным различиями в геополитических приоритетах и влиянием сильных стран, в частности нацистской Германии и фашистской Италии. Делается вывод о том, что, несмотря на первоначальные усилия по объединению и координации действий государств-членов, Малая Антанта не смогла адаптироваться к меняющимся международным условиям, ослабевающей поддержке со стороны Франции и различиям, вызванным неодинаковыми политическими системами и уровнем экономического развития стран, которые входили в блок. Эти факторы привели к распаду формирования до начала Второй мировой войны.
Библиографические ссылки
- Ferenčuhová B. Na ceste k Trianonu – československo-maďarsko-rumunské konfrontácie na jar 1919. V: Petruf P, redaktor. Slovensko a Československo v XX. storočí. Bratislava: Vojenský historický ústav; 2010. s. 23–35.
- Ferenčuhová B. Problematika hraníc v stredno-východnej Európe a stabilita versaillského systému medzinárodných vzťahov 1919–1939. Historické štúdie. 2004;43(1):9–30.
- Ferenčuhová B. Trianonská mierová zmluva a jej interpretácia v historiografii. V: Čaplovič M, redaktor. Slovensko v dejinách 20. storočia: kapitoly k spoločenským a vojensko-politickým udalostiam. Bratislava: Vojenský historický ústav; 2010. s. 121–139.
- Miszczuk M. The Little Entente – expectations and outcomes. Ante Portas – Studia nad Bezpieczeństwem. 2019;2:21–35. DOI: 10.33674/20192.
- Moravcová D, Bělina P. Kapitoly z dějiny mezinárodních vztahů 1914–1941. Prague: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku; 1998. 133 s.
- Fiala J. Mobilizace československé armády na podzim 1921. Historie a vojenství. 1993;2:36–67.
- Ferenčuhová B. Slovensko a Malá dohoda z pohľadu geopolitiky. V: Pekník M, redaktor. Pohľady na slovenskú politiku. Bratislava: VEDA; 2000. s. 134–144.
- Ádam M. The Little Entente and Europe (1920–1929). Budapest: Akadémiai Kiadó; 1993. 329 p.
- Švorc P. Zápas o Podkarpatskú Rus v 20. rokoch 20. storočia na pôde Spoločnosti národov. V: Šesták M, Voráček E, redaktorov. Evropa mezi Německem a Ruskem. Prague: Historický ústav; 2000. s. 267–284.
- Sládek Z. Malá dohoda 1919–1938. Prague: Karolinum; 2000. 297 s.
- Beneš E. Problémy nové Evropy a zahraniční politika československá. Projevy a úvahy z r. 1919–1924. Prague: Melantricha; 1924. 306 s.
- Ferenčuhová B. Funkcia Malej dohody v priestore medzi Balkánom a Baltom – predstavy a skutočnosť. V: Pekník M, redaktor. Republika Česko-Slovensko od monarchie k vlastnému štátu: ilúzie verzus realita II. časť. Bratislava: VEDA; 2021. s. 76–106.
- Ferenčuhová B. Politické a vojenské aspekty súčinnosti Malej dohody v rokoch 1919–1921. Historické štúdie. 2021;1:125–148.
- Ferenčuhová B. Československá zahraničná politika a otázky medzinárodnej bezpečnosti. V: Zemko M, Bystrický V, redaktorov. Slovensko v Československu (1918–1939). Bratislava: VEDA; 2004. s. 35–56.
- Vanku M. Mala Antanta 1920–1938. Užice: Tucović; 1969. 398 s.
- Ferenčuhová B. Malá dohoda medzi Francúzskom a Talianskom v 20. rokoch 20. storočia (1920–1927). V: Michálek S, redaktor. Dejinné premeny 20. storočia. Bratislava: VEDA; 2016. s. 67–74.
- Ferenčuhová B. Československá zahraničná politika a Európske integračné plány v medzivojnovom období. V: Sládek K, Zelenák P, redaktorov. Slovensko v procese európskej integrácie. Bratislava: CEP; 2005. s. 18–29.
- Botoran C. Politicko-vojenská kooperácia Rumunska a Československa v rámci Malej dohody (1920–1938). Vojenská história. 2001;5(1):17–39.
- Milak E. Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca i Rimski sporazum (1922–1924). V: Avramovski Ž, redaktor. Istorija 20. veka: Zbornik radova XIV–XV. Belgrade: Narodna knjiga; 1982. s. 131–172.
- Bakić D. Nikola Pašić and the foreign policy of the Kingdom of Serbs, Croats and Slovenes, 1919–1926. Balcanica. 2016;1:285–316.
- Mićić S. The influence of France and Italyʼs (Central) European projects on Yugoslaviaʼs re-evaluation of regional pacts (1927–1933). Istorija 20. veka. 2000;2:39–60. DOI: 10.29362/ist20veka.2020.2.mic.39-60.
- Deák L. Jugoslovensko-italijanski odnosi (1932–1937). V: Avramovski Ž, redaktor. Istorija 20. veka: zbornik radova XIV–XV. Belgrade: Narodna knjiga; 1982. p. 173–214.
- Sládek Z. Hospodářske styky malodohodových států v letech 1920–1929. Český časopis historický. 1990;4:514–534.
- Feriancová A. (Ne)nájdená bezpečnosť. Nitra: UKF; 2010. 287 s.
- Ferenčuhová B. Československo v medzinárodnej politike 20. rokov. V: Ferenčuhová B, Zemko M, redaktorov. V medzivojnovom Československu 1918–1939. Bratislava: VEDA; 2012. s. 59–92.
- Bajagić P. M. Југословенско-Румунско Савезништво Између Два Светска Рата (Мала Антанта И Балкански Споразум). В: Звездан А, уредник. Зборник Радова Филозофског Факултета. Ослобађање 2. Косово: Универзитет у Приштини са привременим седиштем Косовској Митровици; 2022. с. 139–162.
- Kolářová K. Československo-jihoslovanská liga (1921–1929) a Československo-jihoslovanská revue (1930–1939). Prague: Národní knihovna České republiky; 2022. 354 s.
- Dalakoura K. Feminism and politics in the interwar period: the Little Entente of women (1923–1938). Aspasia. 2022;1:37–55.
- Horejsek J. Nezdařený pokus o kapitálovou investici v Jugoslávií v meziválečném období. V: Šesták M, Voráček E, redaktorov. Evropa mezi Německem a Ruskem. Prague: Historický ústav; 2000. s. 399–408.
- Bystrický V. Pokus o politické a hospodárske upevnenie Malej dohody (1933). Slovanské štúdie. 1977;1:145–176.
- Málek J. Organizační pakt Malé dohody 1933. V: Brkolová E, Neudorflová ML, redaktorov. Věře Olivové ad honorem. Sborník příspěvků k novodobým československým dějinám. Prague: Ústav T. G. Masaryka; 2006. p. 127–139.
- Musil M. Štefan Osuský – priekopník Spoločnosti národov a zjednotenej Európy. Studia Politica Slovaca. 2011;4(2):85–96.
- Ferenčuhová B. Louis Barthou a československá zahraničná politika v roku 1934. V: Šesták M, Voráček E, redaktorov. Evropa mezi Německem a Ruskem. Prague: Historický ústav; 2000. s. 339–354.
- Civínová P. Cesta k Paktu štyř velmocí, 1933. Dvacáté století. 2018;10(2):89–99.
- Otea I. Nicolae Titulescu between French politicians and the Four-power Pact. Romanian Journal of Historical Studies. 2018;1(1):16–21.
- Bystrický V, Deák L. Európa na prelome: diplomatické a politické vzťahy v rokoch 1932–1933. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda; 1974. 433 s.
- Sládek Z, Romportlová M. Hospodářský a sociální vývoj ve střední a jihovýchodní Evropě 1918–1938. Prague: Státní pedagogické nakladatelství; 1989. 130 s.
- Avramovski Ž. Otázka zbrojenia v juhoslovansko-nemeckých vzťahoch roku 1939. Slovanské štúdie. 1975;1:195–228.
- Deák L. Zápas o strednú Európu 1933–1938. Bratislava: VEDA; 1986. 292 s.
- Lacina V. Hospodářska dezintegrace střední Evropy po první světové válce a snahy o opětné sblížení v letech 1924–1930. Acta Oeconomica Pragensia. 2007;7:272–281.
- Balaban M. Економски односи између Југославије и Чехословачке у међуратном периоду. Гласник Удружења Архивских Радника Републике Српске. 2013;5(1):263–274.
- Jančík D. Německo a Malá dohoda: hospodářské pronikání Německa do Jugoslávie a Rumunska v první polovině 30. let. Prague: Univerzita Karlova; 1990. 176 s.
- Mančev K. Nemecká politika v strednej a juhovýchodnej Európe pred Mníchovom a maďarsko-juhoslovanské vzťahy. Slovanské štúdie. 1971;12(1):111–139.
- Vanku M. Отношение Германии к Югославии как члену Малой Антанты (1933—1938). Balcanica. 1986;16–17(1):121–133.
- Bystrický V. Balkánske štáty a problém bezpečnosti v druhej polovici tridsiatych rokov. Slovanské štúdie. 1972;13(1):143–156.
- Deák L. Pokusy o upevnenie malodohodového spojenectva s Francúzskom v rokoch 1936–1937. Slovanské štúdie. 1972;13(1):88–110.
- Lukač D. Treći Rajh i Zemlje Jugoistočne Evrope: Drugi deo 1937–1941. Belgrade: Vojnoizdavački zavod; 1982. 603 s.
- Deák L. Miesto Slovenska v československom štáte v rokoch 1918–1938 z medzinárodného hľadiska. V: Zemko M, Bystrický V, redaktorov. Slovensko v Československu (1918–1939). Bratislava: VEDA; 2004. s. 15–34.
- Dejmek J. Diplomacie Československa. Díl I. Prague: Academia; 2012. 320 s.
- Tejchman M. Československo a Rumunsko v roce 1938 a Malá dohoda. Slovanské štúdie. 1971;12(1):86–110.
Загрузки
Опубликован
Выпуск
Раздел
Лицензия
Copyright (c) 2025 Журнал Белорусского государственного университета. История

Это произведение доступно по лицензии Creative Commons «Attribution-NonCommercial» («Атрибуция — Некоммерческое использование») 4.0 Всемирная.
Авторы, публикующиеся в данном журнале, соглашаются со следующим:
- Авторы сохраняют за собой авторские права на работу и предоставляют журналу право первой публикации работы на условиях лицензии Creative Commons Attribution-NonCommercial. 4.0 International (CC BY-NC 4.0).
- Авторы сохраняют право заключать отдельные контрактные договоренности, касающиеся неэксклюзивного распространения версии работы в опубликованном здесь виде (например, размещение ее в институтском хранилище, публикацию в книге) со ссылкой на ее оригинальную публикацию в этом журнале.
- Авторы имеют право размещать их работу в интернете (например, в институтском хранилище или на персональном сайте) до и во время процесса рассмотрения ее данным журналом, так как это может привести к продуктивному обсуждению и большему количеству ссылок на данную работу. (См. The Effect of Open Access).














